Niektorí ľudia z umeleckého prostredia okolo jednej bratislavskej autorky si ma s ňou spájajú. Myslia si, že robíme podobné veci, alebo ma dokonca upodozrievajú z toho, že ju kopírujem. Priznám sa, že ma to trochu poburuje. Moja cesta k monochromatickej geometrii totiž začala úplne inde a viem ju presne datovať.
Všetko to odštartovala v roku 2012 jedna výzva pre fanúšikov slovenskej kapely Nvmeri (ktorá je vo vnútri kresťanská, tí ľudia sú kresťania, dokonca s lídrom kapely sme v rámci jedného hudobného kresťanského programu v minulosti cca v roku 2005 jedli, cestovali, modlili sa spolu), kde bolo zadaním vytvoriť monochromatickú geometriu do knižky pre ich album. Pôvodne som sa chcela venovať polygonálnej digitálnej grafike, no v tom čase som nemala dostatočne výkonný desktop. Rozhodla som sa preto tento princíp preniesť na plátno a odvtedy sa venujem geometrii v maľbe. Bol to pre mňa prirodzený priestor na posun. Predtým som sa venovala handmade produktovej tvorbe – vyrábala som módne doplnky, náušnice, šila a maľovala som tašky (a dávnejšie pracovala v kresťanskej organizácií pre mladých, v kníhkupectve Brána v Košiciach sedem rokov a ešte dávnejšie na Úrade práce ako úradníčka, to len tak mimochodom). Vedela som však, že etapu klasickej maľby a prípravy na umeleckú školu (hoci som ju nakoniec neštudovala iba základnú) mám už v sebe od detstva. Ten zmysel pre maľbu vo mne stále pretrvával, len dovtedy nebol plne vyjadrený. Geometria bola skrátka ďalším logickým krokom v mojom vývoji.
Všimla som si, že v tom období – netuším z akého dôvodu – začala táto bratislavská umelkyňa tvoriť geometrické obrazy, hoci predtým sa im nevenovala. Keď som ju neskôr priebežne sledovala, všimla som si, že skôr ona odkukáva odo mňa. Často pretavila do reality veci, ktoré som ja už mala v hlave alebo dokonca priamo v digitále na IG, alebo na taške. (Bola určite v tej dobe rýchlejšia, je zdravšia, mladšia, známejšia). Viem to kedykoľvek dokázať chronologicky podľa dátumov a fotografií napr. v článku “ANALÝZA AUTORSKÉHO DIALÓGU A VIZUÁLNEJ IDENTITY.”
Neskôr ma už hnevalo, že ma pár ľudí z jej bubliny porovnáva a tvrdí, že kopírujem ja ju. Keďže som to vnímala občas opačne, v emóciách som urobila možno chybu – chcela som jej to odkukávanie vrátiť a občas som niečo z jej tvorby napodobnila. Keďže ona je známa a mňa vtedy nikto nepoznal, prirodzene to len posilnilo ich predsudky. Pritom viem, že moje témy, prvky si prebrali aj iní – známi slovenskí, vyštudovaní umelci. Vraj „dialóg“… možno. Videla som, aj ako niektorí napodobňujú tých zahraničných alebo aj opačne. Na Instagrame to vidno. Deje sa to.
Momentálne prichádza táto autorka urobiť výstavu priamo do môjho mesta, do Košíc. Možno má z “konkurencie” strach a ide tunajšiemu publiku dokázať, že ona je ten umelec, pôvodný zdroj nápadov a ja tá, čo kopíruje. Ja si myslím čiastočne opak. Určite vie byť tvorivo samostatná hlavne v tej farebnosti, no pred verejnosťou podľa mňa popiera, odkiaľ reálne čerpá inšpiráciu, hlavne čo sa týka tvarov jej obsahu. Hrá divadlo, ukáže publiku nejakú zástupnú inšpiráciu, ale umelec proste vycíti, keď ho niekto vykráda.
Konfrontovala som ju verejne v komentároch na Instagrame ešte v začiatkoch. Všetko poprela a tvrdila, že prvkov, aké robím ja, je plný svet a že ma vôbec nepozná. Pritom som mala na Facebooku v priateľoch jej spolužiakov a ľudí z jej umeleckej bubliny, takže o mne vedieť mohla. Pravdu sa už nikto nedozvie. Počas pandémie som nakoniec kvôli jednému konfliktu z tejto bratislavskej bubliny na Facebooku odišla.
Moje zdravotné limity – svalová dystrofia mi už nedovoľujú cestovať na viac dní a osobne organizovať výstavy. Kvôli zdraviu žijem oddelená od ľudí, rozhodne nemám pocit, že by som sa radila do nejakej smotánky, politickej, náboženskej či neviem akej bubliny. Tento izolovaný život ma však na druhej strane núti venovať sa naozaj tomu, kým som – vnímať samu seba, svoje telo a svoju pravdu.
S tvorbou je to občas zložité a komplikované. Kedysi som sa viac venovala symbolike kresťanskej viery, kontrastom medzi svetlom a tmou, dobrom a zlom, duchovnej tématike (večnosti, podčiarkla to fosforovou farbou, svetlom), ktorá vo mne stále je, no po rokoch som akoby upustila od odovzdávania nejakých „veľkých posolstiev“. Chcela by som cez umenie vystihnúť predovšetkým samu seba, no občas mám pocit, že sa nechávam unášať smermi, ktoré vo mne rezonujú a skrátka sa mi páčia, a ktorých je veľa. Vnímam, že je toho vo mne veľa, len to neviem dať všetko von, kvôli zdraviu.
Moja maľba prešla aj vizuálnou premenou. Po smrti mojich rodičov som začala do obrazov pridávať farby namiesto čistej monochromatiky, pretože čiernobiela tvorba sa mi zrazu zdala príliš morbídna. Stále však v maľbe využívam fosfor, vďaka čomu držím tématiku svetla a tmy, ktorá ma fascinuje.
Myslím si, že som ešte nedosiahla strop svojich diel, stále ich aj spätne prehodnocujem. Stále je čo zlepšovať a posúvať vpred, a ja to chcem dosiahnuť, len neviem, či to všetko stihnem. Mám v pláne vrátiť sa aj k digitálnej grafike – k veciam, ktoré som ešte nedala von, ale veľmi by som chcela.
Kvôli zdravotným limitom sa dnes zameriavam skôr na zahraničie a kolektívne výstavy, kde nie je nutná moja osobná prítomnosť. Svoju energiu vkladám do online predaja. Verím, že moje obrazy si nakoniec nájdu svojich správnych kupcov a adresátov. Dúfam, že sa raz všetky moje diela a výrobky dostanú do sveta, k ľuďom, ktorí ich skutočne ocenia.
No products in the cart.