Intenzívnejšie som začala znovu maľovať až od Augusta 2015. Trochu som maľovala na zadanie v roku 2012-13, aj predtým, ale nie veľa. Od roku 2018 som mala rodinnú prestávku, potom prišiel Covid a problémy, dokončovanie úpravy bytu. Keď sa problémy ako tak skončili, byt dokončil, v Auguste 2023 som si povedala, že namaľujem všetko, čo som chcela, aj keď čierno-bielu, monochromy tému sa mi nepodarilo do hĺbky podchytiť, prešla múza, prišla iná farebnejšia. Veľké formáty som musela zo zdravotných dôvodov opustiť. Tak som si splnila svoje kreatívne maliarske, tvorivé sny. Mala som ešte odložené nepomaľované aj nedokončené obrazy, ktoré ešte stále dokončievam a niektoré aj prerábam. Nové plátna už veľmi nekupujem, dokupujem už len farby. Ešte mám čo robiť, a potom, ak už všetko dokončím, budem robiť printy, reprodukcie, recyklácie, reklamy, viac predávať. Nemám energiu robiť všetko naraz. Neviem, či budem stále maľovať. Asi nie. Dokončím veci, možno budem viac šiť. Chcela by som si urobiť vlastný zlatý prsteň, vytvoriť aj šperk, venovať sa šperku. Písať možno knihu. Môžem robiť na tablete grafiku. Hrať na klavíri. Komponovať hudbu. Maľba a šitie je fyzicky náročnejšie aj grafika. Uvidíme, čo sa ešte bude dať, čo stihnem. Pohľadnice by som chcela tiež, ale na všetko treba aj peniaze. Uvidíme.
Znovu som obnovila výrobu handmade nových náušníc, náhrdelníkov. Náramky som už robievala skôr aj náušnice, aj tašky, ale nové trendy ma inšpirujú. Neviem prečo to robím. Baví ma to. Mám aj aktuálnu handmade stránku www.vierasagova.sk, a som aj na sashe.sk pod menom FaithArt.
Dňa 12/7/2024 sa uskutočnila vernisáž kolektívnej výstavy v Berlíne, kde sa vystavovali i moje výtvarné diela a v novembri v Londýne. Bola to moja prvá skúsenosť s výstavou v zahraničí. Ponuky prišli ďalšie… v Miami, New Yorku, alebo v Los Angeles, Grécko, Paríž. Samozrejme niektoré aj za vysoké poplatky zhruba kolo tisícdvesto dolárov. Ak by sa mi obrazy nepredali, tak by sa to veľmi neoplatilo. Mám pocit, že umenie takéhoto biznis rázu je len pre bohatých. Držím sa stále pri zemi.
Ozvala sa mi Galéria Azur z Berlína so sídlom v Miami na Floride, že sa im páčia moje práce, dali mi ponuku vystavovať moje práce v Berlíne (za poplatok) a na Artsy dvanásť mesiacov, a prijala som ešte jednu finančne dostupnú fajn galériu v Londýne. Zobrala som to ako šancu, ako reklamu, ako predaj. Dostala som ďalšiu ponuku od inej galérie vystavovať v USA alebo v Grécku, Paríži (za poplatok). Tak uvidím, či sa moje obrazy vôbec predajú. Ak nie, nebudem tie výstavy robiť asi často. Uspokojila by som sa aj s nižšími cenami, ale vysoké poplatky a provízie, cenu obrazov navyšujú. Chcela by som byť dostupná aj pre nižšie vrstvy.
Ceny mojich výtvarných diel na e-shope sú občas nastavené na orientačné galerijné ceny, kde poplatky za výstavy sú vysoké, asi ako kde, plus provízie, poštovné, no aj napriek tomu som sa rozhodla príliš nenavyšovať kvôli galerijným nákladom ceny obrazov. Na cene sa dá dohodnúť, chcela by som pristupovať ku každému záujemcovi o moje výtvarné diela individuálne, cez e-shop sa každému vyhovieť nedá. Preto v prípade záujmu je najdostupnejšou formou e-mail komunikácia na vierasagova@gmail.com.
About the prices of artworks…
The price of artworks can be negotiated. I want to approach each person interested in art works individually, this is not possible through the e-shop. Therefore, the most accessible form of e-mail order is vierasagova@gmail.com.
Nemám inú možnosť… Možno by bolo viacero možností, ako tráviť svoj život, ale výtvarná, umelecká tvorba je pre mňa súčasťou, meditáciou, únikom, skrášlením, aj keď to ide do peňazí, ale ja som skôr premýšľala o tom, čo vlastne by sa ešte dalo robiť v živote okrem maľby, kreatívnej, výtvarnej tvorby. Venujem sa tvorbe aspoň cca 5h denne, niekedy menej, jeden, dva, tri dni v týždni mám vybavovacie alebo kultúrno-spoločenské dni. No chcela som tým celým povedať, že aj napriek tomu, že trpím nervovosvalovým ochorením, ktoré mi celé dni zťažuje život, aj napriek tomu neviem inak, ako si k tomu stolu sadnúť a robiť, tvoriť… robím to rada, ale potrebujem to aj predávať, aj pred nedávnom som bola na jednej konferencii a predala som pár drobných handmade vecičiek aj obrazov za veľmi kamarátsku cenu, len potrebujem viac predajov. Vymýšľam viacero vecí, produktov, nápadov mám v hlave.
Nie som človek, ktorý sa nutne musí živiť umením, ani sa môj život netočí iba kolo umenia… Povahovo som otvorená rôznym skupinám ľudí, nie som snob, ktorý ľuďom udáva smer, akým spôsobom je sa vhodné vyjadrovať o svojom živote, viere, poslaní, ale som vnímavá na dobro a zlo…
Mám nervovosvalové ochorenie – Svalovú dystrofiu, ktorá mi nedovoľuje robiť v živote mnoho vecí, preto si ani nemyslím na základe toho, čím som si v živote prešla, že je umenie zmyslom môjho života, je len jedno z nástrojov, ako ľuďom hovoriť o tom, kým som, aj keď sa ma umenie z rôznych smerov dotýka. Mojim poslaním v živote je skôr ukazovať ľuďom podstatu bytia, zmysel života, cestu k Bohu, aj prostredníctvom umenia, viac než žiť umenie, v ktorom človek nemusí nachádzať zmysel.
Stačí sa na mňa pozrieť, už som začala používať inv.vozík, a človek sa nie raz zamyslí. Vznikajú rôzne strety a situácie, ktoré majú význam. Nie sme tu len tak náhodou.
Myslím, že mám mnoho talentov, ktoré z dôvodu ochorenia plne nevyužívam. Jedno z nich bolo, je aj písanie. Priznám sa, že som už dlho nič o sebe nenapísala, nevediem si denník ani nič podobné… Začalo ma už veľa vecí v spoločnosti štvať, aj to že som ticho, a nechávala na iných ticho pôsobiť seba, aby iní konali, nie ja. Bola som akoby tichý usmerňovateľ, ktorý ticho ukazuje ľuďom cestu k Bohu, no možno je čas aj znovu písať…
Preto aj pôjdem hneď k veci… popíšem pár statí o tom ako sa napr. moja viera v Boha začala rozvíjať od detstva až do dnes.
Som kreatívny človek, len nestíham aj žiť, aj viesť, starať sa o iných, aj tvoriť, a to všetko naraz, ale snažím sa už žiť život, tak ako príde, neoddeľovať…
Myslím, že hovoriť o viere v Boha aj v dnešnej dobe zmysel má, pretože je mnoho ľudí zahltených do seba, svojich problémov a úspechov, životov priam natlakovaných, a ja by som tento tlak chcela aj svojou časťou trochu zmierňovať, poukazovať na to, že život v tomto uponáhľanom svete zmysel má, aj tým, že začnem trochu znovu o sebe aj písať, a byť do takej miery, ako sa len dá, otvorenou. Nie vždy som takou bola. V podstate vo vnútri úprimná hlavne pred Bohom som.
Lebo “tesná brána a úzka cesta, vedie do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.” (Biblia)
Viera prichádzala akosi prirodzene, nenútene do môjho života adekvátne vekom.
Môj štýl v písaní sa bude priebežne písaním asi cibriť, tak sa obsah bude mierne možno meniť, ale podstata ostane. Snáď to dám.
Je niekedy čas písať, inokedy zas čas konať… facebook je výstavná skriňa, kde sa ľudia snažia propagovať zo seba to najlepšie, alebo najhoršie, v snahe sa bubline zapáčiť alebo ubližovať.
Som free, nemám až tak potrebu páčiť sa ľuďom, ale svoje súkromie si už pribúdajúcim vekom na soc.sieťach strážim.
Možno to rozprávanie bude nudiť, ale kto veľmi bude zvedavý, si prečíta…
Moja prvá skúsenosť s vierou bola s mojou babkou, keď sa vedľa mňa pred spaním v posteli modlievala ruženec, z malej modlitebnej knižky… mala takých knižiek veľa aj sošiek Panny Márie a Ježiša… veľa času v detstve som trávila s babkou… brávala si prvorodených zvlášť na starosť, neviem prečo; ale s babkou mi bolo dobre, veľa som sa od nej naučila. Dala mi veľa praktického aj duchovného do života. Do kostola som s ňou chodila málo, bola som tuším v kostole s babkou možno asi dvakrát v živote, ale veľa sme spolu chodievali na cintorín polievať kvety atď. Nemohla som chodiť s babkou do kostola, otec nechcel, bol policajt, komunista, člen mestského zastupiteľstva v časoch komunizmu, o vieru sa moji rodičia nezaujímali, a nás ako deti k viere v Boha nijako neviedli, ale moja skúsenosť s babkou ostala, aj keď som Biblii a tým číselne zoradeným veršom a textom ako dieťa ešte nerozumela, som spontánne vieru v Boha začala prvýkrát praktizovať v siedmom ročníku na základnej škole na wc, počas každej prestávky, som sa chodila krátko modliť, prežehnávať, moji spolužiaci o tom nevedeli, len videli, že som sa od nich oddelila úplne do poslednej lavice sama, a skončila som tento siedmy ročník s vyznamenaním, ostatné som skôr flákala.
Neskôr až v čase strednej školy v sedemnástich, keď som sa prvýkrát stretla s jednou osemnásťročnou kresťankou, babtistkou z Komárna a jedným päťnásťročným katolíkom z Lučenca, v kúpeľoch v Rajeckých Tepliciach. Boli to moje prvé kúpele po diagnostikovaní nervovosvalového ochorenia – Svalovej dystrofie. (Môj život v tom čase zrazu zosmutnel, dostala som sa do depresie, začala som sa v škole viac od ľudí oddeľovať, byť viac samotárska, moje fyzické sily, tempo sa nestačilo vyrovnávať zdravým ľuďom, tak som sa ponorila výlučne len do štúdia a bola rada, keď som školu dokončila. Bolo to obdobie strachu, hanby, vyrovnávania sa s nervovosvalovým ochorením, začalo ma to viac ťahať k hlbšiemu prežívaniu, k úvahám o živote, k pokore, zrazu slohové práce, ktoré som nemusela, rozkvitali. Možno to život aj tak zariadil, že som stretla aj pár v Boha veriacich ľudí, ktorí ma posúvali v duchovnej oblasti vpred) Nechala som sa len tak zo srandy katolíkom naučiť modlitbu ”otčenáš a zdravas”, a od babtistky som dostala poštou s dopisom knihu Starý zákon, časť Biblie, ktorej som vôbec nerozumela, ma nijako nenadchýnala, až na pár hriechov a vojen, ktoré som tam zachytila, ma desili. V tom čase som bola otvorená rôznym prúdom východných náboženstiev, a pamätám si, že som v kúpeloch znovu v Rajeckých Tepliciach (chodievali sme spolu so sestrou len tam), stretla jednu čipernú takmer deväťdesiatročnú babku, ktorá praktizovala hinduizmus, robievala v kúpeloch i semináre. Raz prišla aj ku mne na izbu, a nechala som si ňou uvoľňovať čakry… a popritom som sa pozerala na veľkonočnú pohľadnicu s obrázkom Ježiša. Dokázala som v tom čase posielať bolesť hlavy, zubov do dažďa, učila som sa čítať zo snára, veštiť z rúk, čo som aj skúšala praktizovať na iných, niektorí si v kúpeloch dali mnou čítať z ruky, ale ja skôr z predlohy, podľa knihy, zaujímala som sa i o kvalitnejšie, seriózne horoskopy podľa dátumu, času a miesta. Toto bolo také moje duchovno. Cvičila som jógu, tibetské cvičenia, meditácie, mala doma oltárik, po stene citáty, moje maľby, pohľadnicu Ježiša… Keď mama videla, že sa o duchovno nejak viac zaujímam, kúpila mi jednu knihu, dosiahla som v meditácii na pár sekúnd asi vrchol, ale potom už viac nie, nevedela som východné náboženstvo v praxi uchopiť, šlo len o druh cvičení, meditácie. Raz som sa vybrala v noci na balkón zameditovať, a nedarilo sa mi, myšlienky ma viedli ku stvoreniu sveta, zeme, človeka ako dvoch pohlaví, muža a ženy, k stvoreniu prírody, zvierat a viac nič, len prázdno.
Moje hľadanie zmyslu života a Boha sa adekvátne stupňovalo spolu s utrpením.
Boha som skôr vnímala ako niekoho, kto má moc nad našimi životmi, ako najvyššiu autoritu, ktorej som sa bála, no zároveň som sa napr. pred každou cestou autom modlievala, aby nás ochránil…
Znovu ďalšie kúpele som stretla popri tých predošlých ľuďoch, jedno v Boha veriace dievča so svalovou dystrofiou z Košíc, ktoré vraj chystalo nejaký výlet, že by nás spolu so sestrou pozvalo, do Dediniek. Bol to výlet s ľuďmi z východu, ktorí mali nervovosvalové ochorenie a s pár zdravými asistentami, sprievodcami, mladí ľudia, ktorí sa s nami chodili prechádzať po Dedinkách, boli to dlhé túry. Pripravovali pre nás aj program, bolo to fajn, večer sme sa hrávali rôzne hry, alebo opekali. V tom čase som praktizovala budhistické meditácie, v jeden večer ma stretlo na izbe meditovať dievča z Košíc, ktoré organizovalo ten výlet, boli sme spolu na izbe, jemne ju to zaskočilo, nepovedalo nič… iba že asi, že tiež voľakedy meditovala. Neskôr som na konci výletu zistila, že tí zdraví boli, sú dodnes kresťania, a že to bol taký integračný tábor medzi chorými a zdravými, že to bol nejaký projekt na ktorom to dievča z Košíc pracovalo… ako ekonómka v jednom kresťanskom o.z. v Košiciach v Evanjelickej cirkvi, ECAV. Pripravovali nám na konci balíčky na rozlúčku a pribaľovali tam aj malú modrú knižku “Gideonku”, Nová zmluva a Žalmy. Tak som im povedala, že doma mám tiež Bibliu, ale že ju nečítam. Do tej modrej som sa zapozerala, a na zadnej strane bol priestor sa podpísať, tak som sa tam podpísala a cestou domov som premýšľala o ďakovnom dopise na rozľúčku, vtedy ešte nebol facebook a msg, tak som si s nimi neskôr začala dopisovať, pretože keď som sa doma začítala do tej Gideonky, začala som jej rozumieť, otvoril sa môj duchovný zrak a pochopila som Novú zmluvu ako posolstvo o živote, reálnom duchovnom rozmere, ktorý mi bol doposiaľ zahalený, začalo ma to baviť, žasla som, že môj duchovný stav neodchádzal ako pri budhizme, ale že bol trvalý, a zisťovala som postupne tajomstvá kresťanstva do hĺbky viac a viac… pochopila som, že Ježiš bol len zahalený pod prachom náboženstva a kostolov do tajomstva, ale môj stav ho odhalil v Písme a pochopila som, kým On v skutočnosti pôvodne je, kým bol, kým je dodnes… to funguje !
Pochopila som, že som bola v podstate na úzkej ceste, o ktorej sa píše v Biblii v evanjeliu Matúša, ktorá vedie do života… vojny, správy, udalosti v správach, rodinná situácia, nervovosvalové ochorenie, depresia, smútok atď. Pochopila som, že sa Ježiš v evanjeliách zaoberá životom, učí, hovorí o živote, my sme doma nemali žiadne filozofické knihy okrem otcových encyklopédií, scifi, detektívok atď., nič podobné, doma sme sa o veciach nebavili, tak som v podstate našla to, čo mi chýbalo. Utkvelo mi v pamäti zopár biblických veršov. Pochopila som, že Boh ako najvyššia autorita v celej existencii má s ľudstvom, Zemou, plán, stal sa človekom, prišiel na túto Zem, aby nám ukázal v jeho Synovi Ježišovi Kristovi božskú podstatu, aby kto v Neho uveril mohol žiť ako On, mal nové vzkriesené telo, mal vzkriesený nový život ako On, bol duchovne aj fyzicky zkriesený ako Ježiš, žil večne s Bohom Otcom po smrti ako Ježiš. Odmenou za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život… https://www.bible.sk/cz/evanjelicky/rimanom/6/23
Pri čítaní textov Nového zákona, mi tie verše dávali zmysel… Začala som viac študovať podľa kresťanských kurzov Bibliu, otázky, odpovede, zvýrazňovala som si jednotlivé verše farbičkami, fixkami, robila si kartičky, boli to k veci, otázky zaoberajúce sa životom, Božím charakterom… rôzne odpovede, biblické verše, ktoré som sa učila naspamäť. Boh takýmto spôsobom v podstate preprogramovával moju myseľ, učila som sa, kto je Duch svätý, Boh, Ježiš, my ľudia, svet, stvorenie, prečo sme tu, atď. hľadala odpovede, vyhľadávala témy v jednotlivých veršoch v kontexte. Sedela som doma na posteli alebo za stolom a študovala, trvalo to tri roky, učila som sa nahlas modliť, viesť úprimné modlitby, vlastnými slovami, vždy som stretla nejakú literatúru, aj kamoška mi poslala tašky kresťanských kníh zaoberajúcich sa vierou v Boha, dievča z Košíc mi dalo kresťanské časopisy, ktoré písali v o.z. kde pracovalo, rôzni mladí ľudia a ja som sa tiež pridala k týmto mladým ľuďom, občas niečo do časopisu napísala. Občas som niektorým písala také listy s názormi, že mali úroveň kázní lídrov tých mladých ľudí. Vonku na ulici, keď som niekoho stretla, som bola vnímavejšia, odvážnejšia konať. Občas som do rodinných situácií zasahovala vypisovaním samolepiacich odkazov na chladničku, dvere, okno s konkrétnymi veršami, ktoré možno ťali do živého… otec si začal trochu čítať Bibliu, keď videl ako študujem, ale netrvalo to dlho… Postupne ma viera v Boha spojila s mladými ľuďmi v Košiciach, odišla som v 24r. z domu… vytvorili mi tam priestor v novovytvorenom kresťanskom kníhkupectve s moderným atypickým dizajnom, policami, knihy, hudba, kazety, cd, vhs, dvd, samolepky, pohľadnice, handmade atď. bavilo ma to, mohla som tvoriť aj vlastné výrobky a predávať. Prispievala som aj do ich časopisu, pomáhala aj iné kancelárske práce, balenie, lepenie obálok, prepisovanie článkov, atď. bol to tím, ktorý viedol oblastné centrá po celom Slovensku, boli sme centrála v Košiciach v rámci ekumény, ale aj evanjelickej cirkvi priamo sídliacej vo dvore Zvonárskej ulice v Košiciach v Starom meste. Učila som sa tam duchovne rásť, najviac ma bavili psychologické knihy, kresťanská psychológia z vydavateľstva Porta Libri, Návrat domů, Portál, pár vyučujúcich kníh atď… bolo z čoho vyberať, sama som ľuďom dokázala súcitne, empaticky vybrať literatúru, ak sa ma opýtali, popísali situáciu, robila som v podstate psychologické poradenstvo prostredníctvom kníh a rôznych veršov na pohľadniciach, vedela som ľuďom vybrať ten správny verš pre danú životnú situáciu, tému, ktorá ľudí zaujímala a hovoriť o nej, ak ľudia mali chuť sa aj o tom porozprávať ich povzbudiť. Chodievali sme na rôzne kresťanské akcie, vždy to bolo o témach, s vyučujúcim charakterom, konferencie, kurzy, tábory, festivaly… veľa som sa naučila, ma to duchovne posunulo v rôznych oblastiach, niektoré mali aj dramatický priebeh, ale vždy sa to s vierou v Boha, s Bohom dalo prekonať. Boh riešil cez týchto ľudí môj život aj keď neboli dokonalí. Prišlo aj pár sklamaní, bol to rôzdiel než, čo som sa učila v Biblii, a čo som videla v praxi, aj keď sa snažili, snažila som sa to všetko vyriešiť. Bolo to tam celé zahltené programami pre mladých a rodiny, bolo to o programoch, no aj tak cez to Boh konal, no myslím si, že človek by mal mať viac osobný vzťah s Bohom ako ja cez Bibliu doma atď, ale všetko má svoje levely i pády, posuny, bolo to dobré v podstate, dodnes potrebujem žiť v súlade s Bibliou, Božím slovom, preto do dnes chodím kvôli sebe a ľuďom, ktorí premýšľajú, učia sa z Biblie, modlíme sa spolu, posúva nás to, riešime spolu v kontexte s Bibliou svoje rôzne životné situácie vo forme rôznych skupiniek osobnejších, menej osobných, viac vyučujúcich v podobe kázní na rôzne témy. Zároveň sme, žijeme stále v tomto svete, na tejto zemi vo viere v Boha. Boh stále koná, a zďaleka som neopísala dopodrobna každú oblasť života, tému, ale to sa človeku vracia spätne, buduje si duchovný dom na skale, Kristovom učení, samotnej osobe Krista, Boha. Mohla by som tu odpovedať na rôzne témy, toľko toho vieme. Boh to robí, vyučuje, buduje ľudí pre svoje kráľovstvo, jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, je iné. Musela by som si vytvoriť osobitnú stránku len pre túto tému, keby som ľuďom chcela povedať všetko, čo o Bohu viem. Keby som to urobila a začala učiť, samú seba by som tým budovala, ale neviem, či to chcem, je už toľko kresťanských stránok. Možem aspoň pár odporučiť: https://hladamboha.sk/ , pre charizmatickejších https://godzone.sk/ , https://fireproduction.sk/ , http://www.inyrozmer.sk/ , https://www.mpks.sk/ , http://www.tckompas.sk/
Neskôr po o.z. som sa oddelila, začala som sa venovať, svojej vlastnej tvorbe, zamerala som sa na podnikanie, umeleckú komunitu mimo cirkvi, s tým, že už je môžno čas osloviť, odovzdať iným, to, čo som sa v období v o.z. naučila. Začala som si postupne pridávať na facebook pár ľudí aj z umeleckej brandže, začala som postupne oslovovať ľudí písaním na fb profile svedectvá, príbehy o Bohu, krátke, dlhé… viac sa vnárala do súčasného sveta, no zároveň ostávala v kontakte s kresťanskou komunitou, no zároveň som si udržiavala odstup, bola som ako keby medzi dvoma brehmi, a spájala komunitu mimocirkevnú s kresťanstvom, ukazovala cestu k Bohu. V súčastnosti sa zameriavam viac na rodinu, vlastnú výtvarnú tvorbu, maľbu, handmade, súčastný život. Môj zdravotný stav sa zhoršuje, aktivity obmedzujú, utrpenie stúpa, ale duchovný život rastie. Dospievam, a mám ešte čo robiť, no všetko má svoj čas. Minulý a tento nový rok som sa musela rozlúčiť so svojimi rodičmi, odišli na večnosť, vyvstali vo mne otázky, či som urobila pre nich, pre ich spásu maximum, preto som si aj znovu pozrela po maminej smrti veci o znovuzrodení, svedectvá na youtube medzi nebom a peklom, lebo v podstate sú len dve cesty, nebo, peklo, súd, tam je všetko jasné. Je dôležité o takýchto veciach s ľuďmi priamo hovoriť, ide o večnosť, kde človek strávi po smrti, večnom súde, večnosť, aj keby sa človek mohol javiť ako veriaci, môže minúť cieľ, ak nie je znovuzrodený, neverí… https://www.google.com/search?q=%C4%8Do+je+to+znovuzrodenie&ie=UTF-8&oe=UTF-8&hl=sk-sk&client=safari. Ježiš sám na konci evanjelií povedal… je to v Biblii zapísané: Na svete máte súženie, verte v Boha, verte vo mňa, ja som premohol svet… Kážte evanjelium do celého sveta… činte mi učeníkov všetky národy…
Som skôr tichý pozorovateľ, pisateľ, konateľ, ktorý zároveň žije svoj život, rozlišuje atmosféru v spoločnosti, zároveň sa nechávam viesť Bohom, snažím sa držať viery v Boha, podstaty Biblie v celom jej kontexte od začiatku až po koniec.
Tiež robím chyby, ale snažím sa byť úprimná pred Bohom, a denno-denne ich predkladať pred Boha, Ježiša Krista, Ducha Svätého v modlitbách a prosbách o odpustenie, a snažiť sa ich naprávať, žiť bez chýb, niektoré nejdú zmeniť hneď, ale modlím sa o milosť. Je to dôležité, ako aj čítať Bibliu.
Ale je pravda, že jediné, čo ma na tejto zemi okrem života s Bohom a s ľuďmi na ceste k Nemu ešte baví, je aj tvorenie, kreatívne, výtvarné, módne atď.
Asi som to celé napísala stručne a vecne, ale život je viac ako písanie… je o prítomnosti, každodenných výzvach, zážitkoch, prekvapeniach, vnútornej sile, moci, láske ku existencii, otázkach, hľadaniach, odpovediach, o Bohu, radosti, utrpení… o pravde atď. Snažím sa byť… citlivá.
Moja maľba sa vekom stále rozvíja, z ďaleka som ešte nedosiahla strop realizácie svojich predstáv a nápadov v tvorbe, v maľbe.
Chcela by som písať aj o živote…
Moja prvá výrazná spomienka na maľbu z detstva… s farbičkami… bola, keď mi mama vložila farbičku do pravej ruky, a ja som ju preložila do ľavej a maľovala ďalej…
ŠKOLA
Druhá výrazná spomienka bola, keď v škole zistili, že som dobrá v maľbe, a učiteľka naliehala, aby ma rodičia prihlásili na Základnú umeleckú školu. Prihlásili ma, aj tam som bola dobrá, ale boli chvíle, keď som si radšej poobede šla zahrať s kamarátkami volejbal, vybíjanú, tenis na našom priestrannom parkovisku pred blokom. Moja výtvarná tvorba sa v škole odrážala aj v tématickom aranžovaní, skladaní obrázkov v nástenkárstve, mala som takú funkciu atď.
Mala som ísť študovať Strednú umeleckú školu v Košiciach, nezobrali ma. Odbor maľba, neviem, už nebol, bolo len reštaurátorstvo, na úžitkové výtvarníctvo som nechcela ísť, zobrali by ma vraj do Banskej Bystrice. Nemala som na to silu, vnímala som, že sa v mojom zdraví, s telom niečo deje. Pociťovala som slabosť, strach a neistotu. Bola som rada, keď ma prijali v rodnom meste bez prijímačiek na štvorročnú školu s maturitou, poľnohospodársku, vrátila som sa akoby do detstva, k babkinmu povolaniu, kde som jej počas letných prázdnin chodila pomáhať… bolo fajn byť s babkou na vidieku…
ZAMESTNANIE
Keď som dokončila strednú školu, prihlásila som sa na úrad práce, a tam ma zobrali ako odbornú referentku, už ako ZŤP, bola som na čiastočnom invalidnom dôchodku, zistili mi Svalovú dystrofiu. Tam som si občas počas prestávok robila z kancelárskych spôn, rôzne tvary: husľový kľúč, gitaru, husle, koláže z papierov a z tlačiarenskych pások… že ma ten zmysel pre kreativitu ani tam neopúšťal… Pracovala som tam tri roky.
O ZMYSLE ŽIVOTA
Potom som celá nadšená premýšľala, čo ďalej, nechcela som stagnovať celkovo v živote, mala som predstavy, ako by som mohla ďalej žiť, tvoriť, maľovať, robiť doma výstavy, žiť umelecký život, pracovať v kníhkupectve, v knižnici. Ale ma akosi umenie nenapĺňalo, hľadala som zmysel života aj počas práce na úrade. Mala som rôzne úvahy o živote, svetonázor, ktorý som zachytávala písomne na papier, slohové práce mi tiež išli, tak mi to písanie ostalo. Bol to vek kolo 18-21r. Začalo ma to ťahať viac popri občasnom maľovaní pre známych a rodinu, k hľadaniu zmyslu života, niečoho viac, do budhizmu, k snárom, k tajomnu, hinduizmu, cvičeniu jógy, tibetským cvičeniam, k meditáciám… a postupne až ku kresťanstvu, v ktorom som našla zmysel vo viere v osobe Ježiša Krista, v Slove, v Biblii, ktorá hovorila dosť o živote, ako žiť. Páčilo sa mi to. Začala som doma viac intenzívne študovať Bibliu, učila sa praktizovať vieru cez modlitby, uctievanie, drobné skutky, čítala, učila sa bibl.verše naspamäť, zo tri roky.
Zamestnala som sa cez kresťanov v Košiciach v ich komunite v evanjelickej cirkvi v Kníhkupectve, v o.z., kde som pracovala sedem rokov. Bolo to obdobie môjho budovania duchovnej viery v praxi v komunite, s ľuďmi, nielen cez domáce štúdium Biblie; bolo to bohaté obdobie, tam som sa naučila pretaviť do praxe moje ekonomické, podnikateľské vlohy, ale aj tvorbu, bol priestor aj na predaj vlastných výrobkov. Pracovala som tam najprv ako dobrovolník a potom posledné tri roky ako zamestnanec.
Po skončení som si otvorila živnosť, a tvorila doma, predávala na občasných konferenciách, akciách, v malých kamenných obchodíkoch, na online portáli, handmade malé produkty, trochu sa online vzdelávala o budovaní značky, online predaji… a neskôr som začala viac maľovať… ale kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu, si myslím, že je rozumné si premyslieť, čo a ako tvoriť, aby sa to reálne predalo. Neoplatí sa uskladňovať veci. Ale mám stále nádej.
O TVORBE
V tvorbe, v maľbe odrážam určite svoju vlastnú osobnosť, vzťah k prírode, k vesmíru, k počasiu, vizuálno-kultúrne vplyvy z detstva. Popart a kontrasty medzi čiernou a bielou, sú to vraj neutrálne farby, cítim to tak, že sú tieto farby pre mňa bezpečné i v obliekaní… aj keď na farebnú paletu rôznych odtieňov sa tiež veľmi dobre pozerá, cítim sa skôr prakticky a bezpečne v tých dvoch farbách.
V poslednom období sa v psychike vraciam k myšlienkam, že sú buď od zlého alebo od dobrého, že majú pôvod alebo prapôvod od zlého a dobrého, že sú peklo aj nebo, že sú len tieto dve akoby pôvody, cesty a žasnem, že my to asi ani nevieme niekedy rozlíšiť, ktoré hoc aj jednoduché myšlienky, úvahy, sú od zlého alebo od dobrého. Som v takomto stave, že to dosť intenzívne vnímam, preto si myslím, že aj moja tvorba sa točí stále kolo psychlogicko-spirituálnej, etickej témy dobra a zla.
AKTUÁLNE
No v ostatnom období som sa venovala viac rodine, a asi aj ešte budem, svojim rodičom, vyprevadila 😔 … na večnosť, popritom som sa skúsila viac venovať módnej tvorbe, viac šila… pre seba. Vydrela sa mi jedného dňa moja obľúbená prírodno – béžová, riflová dlhá sukňa z Manga, a už takú nepredávajú, tak som si podľa pôvodnej urobila strih a ušila pár sukien, šiat, pár čiernych tričiek s dlhým rukávom, chodím bežne len v dvoch, troch farbách. Takže som šila a robila som pár tašiek, maľovala fosforovou farbou, učila sa viac pracovať v maliarskom programe Procreate, motívy by som chcela preniesť aj graficky do sieťotlače budúci rok 2023, a aj maľovať a samozrejme predávať.
Momentálne maľujem tašky, snáď stihnem aj kvalitnejšie odfotiť.
Decembrová výstava v Klube na Štúrovej v Košiciach sa niesla v symbolike Vianoc, vo vizuálnom až duchovnom ponímaní. Preto sme pri inštalácií vyberali práce, ktoré boli kontrastné, čisté, trblietavé až svietiace…Túto “vianočno – zimnú” tému zaraďujem do kategórie, kde sa prelína viac vizuálnych vnemov, odkazov, metafor, symbolov… ako je večnosť, vesmír, svetlo, tma, čierna a biela, a iné…kontrasty medzi tým. Výstava bola vlastne vyjadrením určitého nadhľadu, pohľadu, o začiatkoch hľadania zmyslu…života, meditácie, počnúc od stvorenia po poznanie. Všetky tieto témy, prvky sú vyjadrené v geometrických a farebných – neutrálnych symboloch: Kruh symbol večnosti… Čierne a sivé tóny vyjadrujúce symboliku temna, prázdnoty a hľadania. Biele, strieborné, zlaté, glitrové a fosforové prvky, symboliku svetla a nádeje..… Čierna a biela farba vo výtvarnom ponímaní sú neutrálnymi farbami, preto viacmenej, sú tieto škály vyjadrením istých polôh, ktoré by mohli mať neutrálny, výrazový podtón alebo naopak kontrastnú, výrazovú komunikáciu v minimalistickom jazyku o existencionalizme a hľadaní identity.
Výstavu podporil a organizoval Ján Gálik a inštaloval, fotil fotograf, kameraman J. Škop. Výstava bola z časti predajná. Časť príspevkov išla na podporu Klubu. Ďakujem všetkým za účasť…
Séria fosfor vznikala kolážovým spôsobom, t.z. nalepovaním vopred vystrihnutých tvarov zo samolepiaceho papiera na vopred fosforom nafarbené plátno, a potom prestriekané čiernym sprejom. Pri tvorení vznikali drobné zmeny… ktoré ma posúvajú do snáď čistejšej techniky – sieťotlač… (+ chystám tašky, ktoré boli v minulosti taktiež maľované prevažne voľnejšie – ručne)
Dávnejšie sa ma ľudia pýtali, že čo robím, a nevedeli ma zaradiť…alebo mi v práci – v kníhkupectve vraveli, že som umelecký typ, že či maľujem…? Občas vytušili, že som asi maliarka, aj keď som práve nič nemaľovala, lebo som sa venovala práci v o.z., v štátnej správe. Teraz už len tvorím, maľujem… od detstva…
Technika fosforom, je len pokračovaním a zintenzívnením tématiky svetla a tmy, kde dochádza k istej interaktivite, kde sa pozorovateľ môže zapojiť nasvietením fosforových plôch svetlom napr. aj svetlom z mobilu- kreslením svetlom.. Fosfor používam pri znázorňovaní geometrických tvarov, no skúsila som aj inú, voľnejšiu techniku rozlievania fosforových farieb, no pri takejto technike nie všetky farby svietia dosť intenzívne, ale možno pod dlhodobejším nasvietením áno…Túto techniku ešte mám v pláne rozvinúť. Držím sa kontrastu, aby biele časti vynikli i za bieleho dňa v čiernom pozadí…Fosfor som začala používať v lete 2015, pri maľbe, aj na bavlnené tašky. instagram
GREEN SCREEN
Green screen téma ma inšpirovala minulý rok; vtedy speváčka St.Vincent prezentovala svoj nový album, a videoklip New York, ktorý bol nahrávaný s použitím zeleného pozadia (green screen). Tiež v tom období jedna česká kapela, nahrávala klip s použitím “greenscreen-u”, tak ma inšpirovalo spojiť tému “greenscreen” s mojim nápadom, a začiatkom decembra 2017, som urobila pár zelených tašiek a plátno s “greenscreen” svietiacou témou.
KONTRAST
Kontrast je v mojej tvorbe dosť významný… Používam ho pri odlišovaní povrchov malieb, farieb, motívov a techník, so snahou zdôrazniť istú ohraničenosť. Aplikujem geometrické prvky inšpirované grafikou… Práce sú prevažne maľované akrylom, sprejom, a ma to nejakým prirodzeným spôsobom vedie ku grafike a tlači…
MONOCHROMY
Často pri práci s čiernou farbou mám pocit, že ňou nič nepokazím. Páčia sa mi temné, čierno-biele fotografie…fotené aj z vesmíru, východy, západy Slnka, mesiace, jesenná, temná, sychravá, čierno-biela fotografia, jesenný dážď, hmla; jemný, svetlosivo-biely minimalizmus, biele, čierne piesočné duny…
LANDSCAPE
Technika rozlievania farieb s vodou, je skôr meditatívnou hrou priamo pri práci…ide o miešanie a rozlievanie farieb na plátne, kde je dôležité si vybrať tie “správne farby”, ktorými chcem vyjadriť atmosféru, občas sa mi darí takouto technikou vyjadriť viac významov: buď sú to mikro-makro pohľady na planétu Zem, vesmír, časť abstrakcie v prírode – láva, rieka, more, súš, počasie.
NATURE
Venujem sa aj klasickejšej technike maľby nanášania štetcom. Farebná abstrakcia, prírodná tématika.
PLANETS
Ide skôr o zvýraznenie významu kruhu, aj ako planéty, dokonalosť, jednoduchosť tvaru…kde farba a povrch komunikujú…štruktúra zvýrazňuje povrchy mesiacov a planét, farbou sa niekedy snažím priblížiť k realnému zobrazeniu, ale v ostatnej dobe ma baví kombinovať žiarivejšie farby, ktoré už nesúvisia so skutočnou farebnosťou planét, kde zachádzam do tvorby grafickým, abstraktným pohľadom, sledujem vzťah, kombináciu farieb, podľa môjho cítenia a vkusu, s cieľom, práve jednoduchosťou tvarov a volením dvoch-troch farieb, pozastavovať, zjednodušovať, nezaťažovať, rozveseľovať myseľ. Vyjadrujem istý postoj minimalizmu zároveň dominancie (farieb a tvarov).
GLITRE
Glitre sú moja špecifická téma, používam ich už dosť dlho v tvorbe. V minulosti pri tvorbe “handmade”, vo všeobecnosti sa mi páčilo, keď sa v norme môjho vkusu niečo lesklo, trblietalo. Istá gýčovosť v leskoch je, ale niekedy z toho môže vzniknúť aj niečo znesiteľné…Glitre najčastejšie používam v čiernych, tmavo-sivých, drsných geometrických plochách maľby.
ZLATO, STRIEBRO, DÚHA
Vždy som mala rada striebornú a zlatú farbu, nosím ju v módnych doplnkoch alebo na obuvi, veľa rokov. No v maľbe som ju tiež začala používať najmä v sprejoch. Ako som nad tým premýšľala, zaujal ma jeden článok z NASA o využití zlata vo vesmíre, používa sa pri zostrojovaní zrkadiel ďalekohľadov, pre využitie odrazu a zachytávanie svetla a tepla. Zlato z NASA, má dobré izolačné vlastnosti, používa sa vraj na udržiavanie stanovených teplôt v útrobách rakiet…dokonca sa zlato vyrobené v NASA používa na obalenie oskarových sošiek, ktoré májú doživotnú odolnosť…
Dúhové, pestrofarebné ladenie farieb vychádza z radosti a zachytávania zmien v atmosfére v prírode. Dúha a zlato má i biblický rozmer v textoch starej a novej zmluvy.
KRÍŽ, X (ix-ko)
Kríž má pre mňa kresťanský význam, ktorý vyjadruje vieru. Používam ho v tvorbe opatrne. Na zvýraznenie tejto symboliky (Svetla) som začala používať fosfor. X-ko v mojej tvorbe môže mať aj abstraktnejší pojem, ako napr. stop, zákaz alebo mílnik.
TROJUHOLNÍKY
Trojuholníky a geometriu som začala používať, keď sa na SVK rozvíjal trend a možno inde oveľa skôr – polygonálna grafika. Začalo to tým, že som sa zapojila v roku 2012 do projektu slovenskej kapely, do tvorenia ich (art-book) knihy s textami piesní spolu s fanúšikovskými výtvarnými prácami. Bolo zadanie: geometria, čierno-biele, dizajnové veci. Z výsledku som mohla vidieť, že sa práce fanúšikov od zadania líšili. Ja som chcela tvoriť niečo v polygonálnej grafike, ale nemala som na to vtedy dobrý pc, tak som si zvolila maľbu v polygone. Vyjadriť polygon maľbou, bolo vtedy pre mňa trochu náročné, ostala som pri istej plochosti. Neskôr som svoje pôvodné staršie náčrty graficky spracovala a zverejnila na blogu.
Keďže v maľbe používam rôzne geometrické tvary, zaujímalo ma, čo sa o ich význame na internete píše, a tak som vybrala pár pojmov, s ktorými sa viem aspoň trochu stotožniť…
KRUH – je považovaný za dokonalý tvar, symbolizujúci pôvod života, nemá začiatok ani koniec, symbolizuje večnosť, nekonečno, boha, jednotu.
ŠTVOREC – predstavuje nemennú dokonalosť, pevnosť, hmotnosť a pozemskosť. Ak ho postavíme na jeden vrchol, označujeme tým prispôsobivosť ducha hmote.
TROJUHOLNÍK – Ukazuje smer, symbolizuje silu. Ďalším významom je jeho symbolizovanie svätej Trojice a božskej jednoty v kresťanstve.
Sketchbook som založila v roku 2014, keď som sa ponorila do spracovania starších kresieb v programe “Sketchbook” a vkladaní obrázkov do “gifu”, pričom som vlastne spojila obraz s rytmikou a pohybom, čo vyústilo do túžby tvorbu posunúť do VJ.
